3 - Hospodárska politika štátu

Názov: HOSPODÁRSKA POLITIKA ŠTÁTU

Dátum: 2010

Obsah:

• charakterizujte hospodársku politiku a jej úlohy
• popíšte nástroje hospodárskej politiky
• rozlíšte fiškálnu a monetárnu politiku
• vysvetlite dôchodkovú politiku a jej nástroje

Vypracovanie:

Hospodárska politika štátu

Hospodárska politika predstavuje súhrn nástrojov, metód, cieľov, rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomiky v danom období. 
Subjektom HP je vláda, parlament a orgány verejnej správy. Medzi objekty, ktoré sú ovplyvňované HP patria podniky a domácnosti.

Ciele hospodárskej politiky – HP každého štátu má stanovené určité ciele. z časového hľadiska poznáme:

• a) krátkodobé ciele – do 1 roka
• b) strednodobé ciele – od 1 roka do 5 rokov
  
• c) dlhodobé ciele – od 5 rokov do 20 rokov
  

Z hľadiska stability ekonomiky najčastejšie HP sleduje tieto ciele: 

• a) cenová stabilita  – znamená, že vláda sa usiluje minimalizovať zmeny v cenách, zabrániť cenovým
• výkyvom a vzniku inflácie, 
  
• b) zamestnanosť – úlohou tohto cieľa je udržať nezamestnanosť na takej úrovni, ktorá sa približuje k prirodzenej miere nezamestnanosti. Za prirodzenú mieru nezamestnanosti považujeme takú, pri ktorej je počet nezamestnaných menší, nanajvýš sa rovná počtu voľných pracovných miest,
  
• c) ekonomický rast  – zameriava sa na rast HDP, aby rástol rovnomerne a tým zabezpečil cenovú stabilitu a požadovanú zamestnanosť,
  
• d) rovnováha platobnej bilancie  – ak sa suma celkových  peňažných  príjmov rovná  sume  celkových peňažných  výdavkov,
  
• e) optimálne rozdeľovanie dôchodkov  – úlohou vlády je zmierňovať dôchodkovú  nerovnosť a tým zmierniť sociálne napätie v spoločnosti. HP, ktorá sleduje všetky tieto ciele sa nazýva stabilizačná hospodárska politika.
  

Nástroje hospodárskej politiky

Úlohy a ciele, ktoré si štát v ekonomike vytýčil dosahuje určitými prostriedkami. Nazývame ich nástroje hospodárskej politiky. Voľba nástrojov závisí od toho, ktoré ekonomické veličiny chce štát ovplyvňovať, čo chce dosiahnuť. Podľa konkrétnej hospodárskej situácie môže štát uplatňovať rôzne formy štátnych zásahov do ekonomiky. Štátny zásah do ekonomiky znamená, že štát ovplyvní jednotlivé hospodárske subjekty tak, aby konkrétne rozhodnutia smerovali k dosiahnutiu cieľa.

Nástroje hospodárskej politiky:

1. monetárna politika

• - peňažná
• - úverová
  

2. fiškálna politika

• - štátny rozpočet, príjmy a výdavky

3. dôchodková politika

• - cenová
• - mzdová
  

4. zahraničnoobchodná politika

•  - obchodná politika
• - m enová politika

Monetárna politika

Je veľmi dôležitým nástrojom HP. Hlavným  prostriedkom  realizácie monetárnej politiky sú peniaze. Peniaze možno aktívne využívať vtedy, ak existuje dobre fungujúci systém bánk a finančný trh. 

Nositeľom monetárnej politiky je centrálna banka. Kontroluje  množstvo peňazí v obehu, reguluje úrokovú mieru a podmienky poskytovania úveru. Bankový systém sa člení na dva stupne:

• - prvý stupeň – NBS (centrálna, emisná, ceduľová),
  
• - druhý stupeň – obchodné alebo komerčné banky.
  

NBS – je právnickou osobou so sídlom v BA. Plní viacero osobitných funkcií, ktoré ju odlišujú od ostatných bánk, má nadradené postavanie.

Typy monetárnej politiky

Centrálna banka môže uplatňovať dva typy monetárnej politiky:

• 1. expanzívna – znamená, že centrálna banka zvyšuje ponuku  peňazí. Ďalej to znamená, že:
  

- úroková miera klesá

- dopyt po peniazoch rastie

- rastú investície 

- HDP rastie

- nezamestnanosť klesá

• 2. reštriktívna – znamená, že centrálna banka znižuje ponuku peňazí:
  

- úroková sadzba rastie

- dopyt po investíciách klesá

- HDP klesá

- nezamestnanosť rastie

Monetárna politika na ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu môže využívať priame a nepriame nástroje.

 Medzi priame nástroje patrí stanovenie:

• a) maximálnych  úrokových sadzieb z úverov, ktoré poskytujú komerčné banky,
  
• b) minimálnych úrokových sadzieb z vkladov, ktoré komerčné banky prijímajú,
  
• c) maximálneho počtu úverov, ktoré komerčné banky poskytujú.
  

Medzi nepriame nástroje patria:

• a) diskontná sadzba – je nástroj, ktorým centrálna banka reguluje úverové možnosti obchodných bánk. Ide o úrokovú sadzbu, za ktorú si obchodné banky požičiavajú peniaze od centrálnej banky. Ak má centrálna banka záujem rozšíriť úverové možnosti bánk zníži diskontnú sadzbu. Ak chce úverové možnosti obmedziť diskontnú sadzbu zvýši.
  
• b) minimálne povinné rezervy – centrálna banka stanovuje obchodným bankám povinnú minimálnu mieru rezerv. Ak zníži mieru rezerv rozširujú sa úverové možnosti obchodných bánk. Ak centrálna banka zvýši mieru rezerv, banky môžu ponúkať menej úverov. Zmeny povinnej minimálnej rezervy výrazne ovplyvňujú úverové možnosti bánk. 
  
• c) operácie na voľnom trhu – centrálna banka kupuje alebo predáva štátne cenné papiere (štátne obligácie). Ak chce centrálna banka zvýšiť ponuku peňazí kupuje. Ak predáva centrálna banka štátne obligácie obmedzuje úverové možnosti bánk. 
  

Viď banková sústava 

Fiškálna – rozpočtová politika

Fiškálnu politiku môžeme charakterizovať ako využitie štátneho rozpočtu a verejných financií na makroekonomickú stabilizáciu. Fiškálna politika predstavuje jeden z nástrojov hospodárskej politiky, ktorý vláda využíva na zabezpečenie prioritných cieľov. Hlavným nástrojom FP je štátny rozpočet.

Štátny rozpočet je aktívnym nástrojom regulovania ekonomiky. Hlavným subjektom, ktorý realizuje FP je vláda. Vláda má k dispozícii dva základné nástroje a to vládne výdavky a príjmy. 

Je ekonomickou kategóriou, ktorú možno chápať ako:

• a) fond,
  
• b) bilanciu,
  
• c) zákon.
  

Z hľadiska fondového chápania je ŠR centralizovaným peňažným fondom, ktorý sa vytvára, rozdeľuje a používa na základe nenávratného a nerovnomerného spôsobu rozdeľovania.

Z účtovného hľadiska je štátny rozpočet bilanciou príjmov a výdavkov. Ľavú stranu bilancie tvoria príjmy a pravú stranu výdavky. Príjmy ŠR tvoria 80% priame a nepriame dane, poplatky, clá, dovozné a vývozné. Výdavky ŠR prostredníctvom nich štát zabezpečuje plnenie svojich základných funkcií (školstvo, zdravotníctvo, kultúra, atď.). Výdavky ŠR sa najčastejšie členia na výdavky podľa jednotlivých rezortov. 

Z hľadiska zákonodarného je ŠR zákon pretože ho schvaľujú zákonodarné orgány. Po schválení sa stáva záväzným finančným plánom. 

Zásady zostavovania rozpočtu: práce súvisiace so ŠR sa nazývajú rozpočtový proces. Tento zahŕňa:

• 1. vypracovanie návrhu ŠR – vypracuje ho ministerstvo financií na základe požiadaviek jednotlivých rezortov,
  
• 2. schválenie návrhu ŠR – po vypracovaní návrhu sa posudzuje vo vláde, po schválení má charakter zákona, tj. je pre všetkých záväzný,
  
• 3. plnenie ŠR – sleduje sa plnenie jednotlivých príjmov a výdavkov,
  
• 4. vypracovanie a schválenie štátneho záverečného účtu – ide o záverečnú správu, ktorú vypracúva ministerstvo financií, výsledkom môže byť: vyrovnaný ŠR (príjmy sa rovnajú výdavkom), prebytkový (ak príjmy sú väčšie ako výdavky), schodkový (ak sú príjmy nižšie ako výdavky).
  

Dôchodková politika

Je dôležitou súčasťou HP. Svoj základ má v sústavnom riešení vzájomného vzťahu cien a miezd. Vyplýva to zo skutočnosti, že mzdy vystupujú ako najdôležitejšia zložka dopytu. Ceny zase ovplyvňujú najmä ponuku. 

Funkcie dôchodkovej politiky:

• 1. stabilizácia cenovej hladiny – ceny môže vláda ovplyvňovať zmenami sadzieb nepriamych daní, tj. dane za výrobky, tovary a služby. Patria sem DPH a spotrebné dane. 
  
• 2. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivca – trhová ekonomika smeruje k hromadeniu bohatstva na jednej strane a chudoby na druhej strane, štát sa usiluje reguláciou dôchodkových príjmov tieto rozdiely znižovať(regulovanie cenovej hladiny).
  
• 3. ovplyvňovať celkového dopytu – celkový dopyt možno regulovať prostredníctvom regulovania cenovej hladiny miezd, podpôr v nezamestnanosti a sociálnych dávok, daní, odvodov.
  

Nástroje dôchodkovej politiky – dôchodková politika využíva nasledovné nástroje:

• 1. priamu vládnu reguláciu miezd a cien,
  
• 2. daňové zákony,
  
• 3. priznanie alebo nepriznanie daňových úľav.

Nástroje regulácie príjmov a dôchodkov možno podľa subjektov rozdeliť do troch skupín:

• 1. regulácia príjmov podnikateľských subjektov (zákon o dani z príjmov),
  
• 2. regulácia príjmov domácností (daň z príjmov, odvody do fondov),
  
• 3. regulácia príjmov neziskových organizácií (vláda priamo v rozpočte stanoví potrebný objem prostriedkov na vykonanú činnosť. 

Pomôcka: Ak sa učíte zo zošita, hľadajte v zošite z II. ročníka.