1 - Trhová konkurencia
- Názov: TRHOVÁ KONKURENCIA
- Dátum: december 2010
- Obsah:
- charakterizujte trh a trhový mechanizmus
- rozlíšte 3 typy procesov v trhovom mechanizme
- vysvetlite cenovú a necenovú konkurenciu
- popíšte dokonalú a nedokonalú konkurenciu, vysvetlite jednotlivé formy nedokonalej konkurencie
Vypracovanie:
Trh je priestor v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti – tovary, prostredníctvom peňazí.
V súčasnosti existuje výmena BARTER – naturálna výmena.
Trhové subjekty
- Domácnosti – vystupujú na trhu ako kupujúci tovarov, v tomto prípade predstavujú domácnosti dopyt. Môžu vystupovať ako predávajúci, keď ponúkajú výrobné faktory – vtedy prestavujú ponuku.
- Podniky – vystupujú na trhu ako predávajúci tovarov – vtedy predstavujú na trhu ponuku. Môžu vystupovať ako kupujúci výrobných faktorov – vtedy predstavujú na trhu dopyt.
- Štát – vystupuje na trhu preto, aby vytváral podmienky pre jeho fungovanie a zmierňoval negatívne dopady trhového mechanizmu.
Typy trhov
- rozdelenie trhov z územného hľadiska:
- Miestny trh – reprezentuje objem kúp a predajov na urč. mieste a má význam len pre toto miesto (je to trh na určitom mieste)
- Regionálny trh – trh v rámci štátu
- Medzinárodný trh – spojenie regionálnych trhov
- Svetový trh – predstavuje objem kúp a predajov medzi partnermi všetkých krajín sveta v urč. období
- rozdelenie trhov z vecného hľadiska:
- Trh tovarov a služieb – miesto kde sa kupujú a predávajú tovary a nematerializované služby
- Trh výrobných faktorov – trh pôdy, práce a kapitálu.
- Finančný trh – peňažný, kapitálový, devízové trhy, trh drahých kovov, poistné trhy
- Burza – vysoko organizovaná forma trhu
- rozdelenie trhov z kvantitatívneho hľadiska:
- Čiastkový trh (homogénny trh) – je taký trh kde sa predáva a kupuje jediný druh tovaru (napr.: trh mäsa)
- Agregátny trh (heterogénny trh) – je trhom všetkých tovarov a služieb a predstavuje trh v reálnej podobe.
Všetky uvedené typy trhov sa považujú za LEGÁLNE TRHY. Okrem nich sa formujú aj NELEGÁLNE TRHY, ktoré sú sprievodným znakom hlavne nedostatkových ekonomík (obchod s drogami a s ostatnými nedovolenými tovarmi).
Trhový mechanizmus
- je proces v ktorom sa dostávajú do vzájomného vzťahu ponuka a dopyt (výrobcovia a spotrebitelia) a výsledkom je rovnovážna cena, ktorá reguluje výrobu a spotrebu.
- pôsobí automaticky bez toho aby sa o to niekto vedome staral
- rieši základné ekonomické otázky nasledovne:
- čo vyrábať – o tom rozhodujú spotrebitelia tým, že si kúpia určité tovary. Výrobcovia budú vyrábať také výrobky, po ktorých je dopyt.
- ako vyrábať – rozhoduje o tom konkurencia medzi výrobcami, podniky musia vyrábať čo najefektívnejšie, aby sa udržali na trhu.
- pre koho vyrábať – o tom sa rozhoduje na trhu výrobných faktorov, kde sa určí cena výrobných faktorov (mzda, renta, zisk) a tým sa rozhoduje aj o rozdeľovaní výsledkov výroby.
- podmienky fungovania trhového mechanizmu:
- existencia deľby práce
- existencia samostatných trh. Subjektov
- trhová konkurencia
- voľná tvorba cien
- v trhovom mechanizme sú podstatné 3 procesy:
- proces tvorby dopytu
- proces tvorby ponuky
- proces tvorby rovnovážnej ceny
Dopyt, krivka dopytu, posun krivky dopytu
Dopyt – vyjadruje správanie kupujúcich na trhu vzhľadom na cenu
- predstavuje množstvo tovaru, ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť v závislosti od ceny
- vyjadruje vzťah medzi dvoma premennými veličinami a to cenou tovaru
a množstvom tovaru
Grafické vyjadrenie tohto vzťahu je krivka dopytu.
cena
12
10
8
6
4
2
0
100 150 200 300 400 450 množstvo
- krivka dopytu má klesajúcu tendenciu, platí tu zákon klesajúceho dopytu: keď cena
stúpa, požadované množstvo klesá a naopak
Posun krivky dopytu:
- dopyt ovplyvňujú okrem ceny aj ďalšie činitele:
- Dôchodky (príjmy spotrebiteľov) – rast príjmu zvýši požadované množstvo u spotrebiteľov (krivka dopytu sa posunie vpravo), naopak pokles príjmu zníži požadované množstvo (krivka sa posunie vľavo).
- Počet kupujúcich – ak sa zvýši počet kupujúcich zvýši sa aj požadované množstvo (krivka sa posunie vpravo) a naopak.
- Zmeny cien iných tovarov – zmeny cien iných tovarov môžu vyvolať zmeny v požadovanom množstve daného tovaru.
Rozlišujeme:
- substitučné tovary – sú tovary, ktoré sa zastupujú, nahrádzajú (pomaranče – mandarínky)
- komplementárne tovary – doplňujúce sa (benzín – auto)
Preferencie a móda – dopyt po módnom tovare alebo po tovare určitej značky sa môže zvyšovať bez ohľadu na cenu.
Ponuka, krivka ponuky, posun krivky ponuky
Ponuka – vyjadruje správanie výrobcov vzhľadom na cenu
- predstavuje množstvo tovaru, ktoré výrobcovia ponúkajú v závislosti od ceny
- ponuka vyjadruje vzťah medzi dvoma premennými jednotkami cenou a množstvom
tovaru
Grafickým vyjadrením tohto vzťahu je krivka ponuky.
cena
12
10
8
6
4
2
0
100 150 200 300 400 450 500 množstvo
- krivka ponuky má stúpajúcu tendenciu, platí tu zákon stúpajúcej ponuky, to znamená že keď rastie cena ponúkané množstvo rastie a naopak
Posun krivky ponuky:
- ponuku ovplyvňujú okrem ceny aj ďalšie činitele:
- Zmeny v cenách výr. faktorov – ak sa cena výr. faktorov zvýšia, ponuka sa zníži, krivka sa posunie doľava. Pri znížení ceny výr. faktorov sa ponuka zvýši, krivka sa posunie doprava.
- Nové technológie (inovácie) – umožňujú vyrábať lacnejšie s vyššou produktivitou práce, ponuka sa zvýši, krivka sa posunie doprava.
- Ceny iných tovarov – substitučných a komplementárnych.
- Zmeny počasia alebo vplyv daní.
Trhová rovnováha
- nastáva vtedy keď sa ponuka rovná dopytu to znamená: - keď výrobcovia ponúkajú na trhu také množstvo tovarov za urč. cenu aké sú kupujúci ochotní kúpiť a naopak
- toto množstvo sa nazýva rovnovážne množstvo a cena rovnovážna cena.
Pri trhovej rovnováhe nie je na trhu ani nedostatok ani prebytok tovaru.
Grafickým znázornením trhovej rovnováhy je bod rovnováhy, ktorý označujeme veľkým písmenom E – je to bod, v ktorom sa ponuka rovná dopytu.
- Trhová nerovnováha: nastáva vtedy keď ponuka sa nerovná dopytu.
Môžu nastať dve situácie:
- P › D (ponuka je väčšia ako dopyt)
- znamená to, že na trhu je prebytok tovaru, ak chcú výrobcovia tovary predať musia znížiť cenu až na úroveň rovnovážnej ceny.
- P ‹ D (ponuka je menšia ako dopyt)
- na trhu je nedostatok tovaru, výrobcovia môžu zvyšovať cenu aj množstvo až kým nedosiahnu rovnovážnu cenu.
Cenová a necenová konkurencia
- Cenová konkurencia – výrobcovia znižujú ceny v snahe ovládnuť trh a vyradiť ostatných výrobcov z trhu a v budúcnosti budú môcť ceny zvýšiť
- Necenová konkurencia – výrobcovia sa snažia získať zákazníkov prostredníctvom iných nástrojov (napr.: reklama, kvalita, obal, dizajn, servis, služby, bezhotovostné platenie...)
Dokonalá a nedokonalá konkurencia
- Dokonalá konkurencia
- je ideálny stav, ktorý v reálnej ekonomike prakticky neexistuje. Znamenal by, že všetci výrobcovia majú rovnaké podmienky na trhu, žiadny z nich nemá vplyv na cenu výrobku.
- ide o konkurenciu medzi veľkých počtov výrobcov
- všetci vyrábajú rovnaký počet výrobok, ktorý sa nijako svojou kvalitou neodlišuje od ostatných výrobcov
- každý výrobca má možnosť úplne voľného výstupu alebo vstupu do odvetvia
- na trhu sa stretáva veľký počet výrobcov, aj veľký počet spotrebiteľov
- každý z účastníkov trhu má rovnaký prístup k informáciám
- najviac sa k dokonalej konkurencii približuje trh poľnohospodárskych plodín. Jedinou metódou konkurenčného boja je znižovanie nákladov.
- Nedokonalá konkurencia
- môže mať tieto formy:
- monopolistická konkurencia - na trhu je veľký počet výrobcov. Vyrábajú odlišné výrobky, príkladom je trh potravín.
- oligopol - na trhu je niekoľko veľkých výrobcov, ktorí majú veľkú silu, bránia vstupu iných výrobcov do odvetvia. Vyrábajú väčšinou za vyššie ceny. Príklady sú automobily, stoje,...
- monopol – jediný výrobca určitého výrobku. Nemá konkurenta. Získava absolútnu moc nad spotrebiteľom, znamená likvidáciu konkurencie a trhového mechanizmu.
Pomôcka: Ak sa chcete učiť zo zošita, hľadajte v zošite z I. ročníka.