24 - Trh a trhový mechanizmus
E
kon. otázky, kt. rieši trhový mechanizmus:
- Čo vyrábať – rozhodnú o tom spotrebitelia pretože výrobcovia budú vyrábať tovary, po kt. je dopyt
- Ako vyrábať – rieši konkurenciu medzi výrobcami, podniky musia vyrábať čo najefektívnejšie
- Pre koho vyrábať – o tomto sa rozhoduje na trhu výrobných faktorov, kde sa určujú ceny výrobných faktorov (mzdy, zisky, renty)
Graf dopytu a ponuky:
Dopyt:
- Vyjadruje správanie kupujúcich na trhu s vzhľadom na cenu, predstavuje množstvo tovarov, kt. sú kupujúci ochotný kúpiť v závislosti od ceny
- Vyjadruje vzťah medzi dvoma premennými a to medzi cenou tovaru a jeho množstvom
- Platí zákon klesajúceho dopytu čo znamená, že keď cena rastie dopyt klesá a naopak
- Grafickým znázornením dopytu je krivka dopytu, kt. má klesajúcu tendenciu
Ponuka:
- Vyjadruje správanie výrobcov vzhľadom na cenu, predstavuje množstvo tovarov, kt. ponúkajú predávajúci v závislosti od ceny
- Vyjadruje vzťah medzi dvoma premennými cenou a množstvom
- Tento vzťah je priamoúmerný to znamená ak rastie cena zvyšuje sa ponúkané množstvo a naopak
- Grafickým znázornením ponuky je krivka ponuky, kt. má stúpajúcu tendenciu
Vznik rovnovážnej ceny:
Rovnováha – rovnovážna cena a rovnovážne množstvo tovaru P=D
Nerovnováha – dopyt sa nerovná ponuke
- prebytok tovarov a nedostatok
- Týmto mechanizmom sa smeruje k rovnováhe trhu, ponuka a dopyt pôsobia na utváranie rovnovážnych cien a množstva a tým vplývajú aj na štruktúru výroby
Posun krivky dopytu a ponuky:
Na dopyt vplývajú okrem ceny aj ďalšie faktory:
- Pri zvýšený sa zvyšujú nákupy tovarov, znamená to zvýšenie dopytu – vpravo
- Zníženie sa prejaví znížením dopytu – doľava
- Počet kupujúcich – pri zvýšení počtu kupujúcich sa krivka posunie v pravo (zvýši sa), v ľavo (zníži sa)
- Zmena cien a tovarov:
Môže ísť o tovary: substitučné – kt. sa navzájom môžu nahrádzať (napr zníži sa sa cena pomarančov klesne dopyt po mandarínkach)
Komplementárna – dopĺňajú sa (zvýši sa dopyt po autách tak sa zvýši dopyt aj po benzíne)
Delenie trhov:
Podľa územného hľadiska:
1. miestny trh (regionálny) – trh na území určitej oblasti, pre ktorú môžu byť charakteristické určité tradičné produkty,
2. národný – trh v rámci celého štátu danej krajiny
3. svetový – ktorý prekračuje hranice štátov a vznikol na základe deľby práce a medzinárodnej špecializácie a kooperácie. Ďalšie delenia:
Podľa vecného hľadiska:
1. podľa počtu predávaných tovarov a služieb:
a/ čiastkový – predáva a kupuje sa jeden druh tovaru,
b/ agregátny – zmiešaný – trh všetkých tovarov a služieb.
2. podľa predmetu kúpy a predaja:
a/ trh výrobných faktorov – predávajú a kupujú sa na ňom výrobné faktory (práca,
pôda, kapitál),
b/ trh tovarov a služieb – predávajú a kupujú sa na ňom tovary a služby určené na
osobnú spotrebu,
c/ finančný trh – na základe ponuky a dopytu sa na ňom sústreďujú a prerozdeľujú
peňažné prostriedky medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi.