12 - Manažment

Názov: MANAŽMENT

Dátum: 17. 01. 2011

Obsah:

  • popíšte podstatu manažmentu
  • charakterizujte manažérske funkcie
  • objasnite systémy manažmentu: americký, japonský, európsky
  • popíšte druhy rozhodovacích procesov

 

Vypracovanie:

 

 

Podstata manažmentu

- slovo manažment je odvodené z anglického slova „to manage“ – viesť, riadiť

- Manažment ako vedná disciplína vznikla v 19. storočí v USA.

- Definícia manažmentu: je to umenie riadiť podnikovú činnosť alebo umenie dosahovať stanovené ciele podniku.

- Má 2 podoby:

  • Inštitucionálnu – kladie dôraz na riadiaci a správny aparát podniku, teda manažérov podniku ako aj jednotlivých vnútropodnikových útvarov až po vedúcich oddelení (kto riadi?)
  • Funkčnú – kladie dôraz na proces riadenia podnikov, prostredníctvom rôznych prístupov, metód a techník riadenia (ako riadi?)

 

Manažérske funkcie

- sú to v podstate základné úlohy pre činnosť manažérov

A sú to:

  • Plánovanie

- je to proces stanovenia cieľov v podniku, prostriedkov a spôsobov na ich dosiahnutie

- ciele podniku sú budúce stavy vecne vymedzené, merateľné a časovo ohraničené, a sú to plány dlhodobé (nad 5 rokov), strednodobé (2 - 4 roky) a krátkodobé (do 1 roka)

- prostriedky na dosiahnutie cieľov – musia byť vzájomne vyvážené a sú to

prostriedky: - pracovné – manažéri, vedúci útvarov, robotníci

                    - materiálové – materiál, suroviny, polovýrobky

                    - kapacitné – stroje, zariadenia

                    - finančné – zisk, úver, kapitál

 

  • Organizovanie

- zahŕňa tvorbu organizácie, teda tvorbu stanoveného poriadku, v ktorom ľudia vedia čo, kde, kedy majú robiť a za akú odmenu, kto ich riadi, kto s kým spolupracuje, aké majú práva a povinnosti.

- k organizovaniu patrí: - tvorba hierarchických vzťahov – najvyšší stupeň riadenia, je                                                              zameraný na koncepčné a strategické ciele podniku

                                      - tvorba stabilizačného účinku – vnáša do riadenia prvky                                                       rovnováhy

                                      - tvorba združených efektov – táto tvorba sa dosiahne deľbou

                                        práce a motiváciou

 

  • Vedenie

- vedenia sa nazýva jadro riadenia a je to proces rozhodovania. Je to najdôležitejšia funkcia, závisí od schopností manažéra ale aj kvalít celého kolektívu.

- vedenie = organizovanie

Organizovanie v manažmente vytvára organizáciu, hierarchické vzťahy, stabilita, synergické efekty.

Organizácia – nahrádza chaos poriadkom, živelnosť cieľavedomosťou, neurčitosť určitosťou a informovanosťou.

Hierarchické vzťahy – rôzne stupne riadenia, vzťahy nadradenosti a podradenosti.

Stabilita – prvky rovnovážnosti, pevnosti a zotrvačnosti.

 

Synergické efekty – vyplývajú zo zapojenia viacerých činiteľov, deľby práce a spolupráce.

 

 

- Vedenie – bezprostredné pôsobenie manažérov na podriadených s cieľom dosiahnuť určité  želané správanie.

 

  • Kontrola

- proces hodnotenia javov alebo činností v riadenom podniku

- Fázy kontroly:

  • zisťovanie skutočného stavu
  • porovnávanie skutočného stavu s plánovaným
  • zistenie prípadných odchýlok a ich príčin, prijímanie záverov pre rozhodovanie

- Druhy kontroly:

  • predbežná – kontrola reálnosti plánov, pripravenosti podniku
  • priebežná – kontrola priebežného plnenia plánu (napr.: mesačná, štvrťročná...)
  • výsledná – kontrola konečných výsledkov, informácie pre vedenie podniku)

 

Systémy manažmentu: Americký, Japonský, Európsky

 

Americký systém riadenia

- zahŕňa niekoľko prístupov k riadeniu:

psychologicko-sociálny prístup

- A. Maslow – vytvoril koncepciu ľudských vzťahov, kde človeka chápe ako psychologický organizmus a snaží sa uspokojiť jeho potreby.

 

Maslowova pyramída uspokojovania potrieb:

 

 

spoločenské a kultúrne potreby

(návšteva kina, koncertu)

 

 

 

potreby sebarealizácie

( mať možnosť vykonávať svoju profesiu, venovať sa zábave)

 

sociálne potreby

(istota hmotného zabezpečenia – práca)

fyziologické potreby

(spánok, jedlo, odpočinok)

 

 

 

 

 

 
 

 

pragmatický prístup

- P. Drucker – tvrdil, že správny manažér musí zosúladiť funkcie riadenia podľa cieľov a s tým zosúladiť aj odmeňovanie.

Podľa Druckera musia manažéri vykonávať 5  základných činností:

  • stanovenie cieľov, ktoré v podniku treba splniť
  • organizovať prácu, rozdeľovať ju pre jednotlivé kolektívy
  • motivovať ľudí a zabezpečiť komunikáciu medzi nimi
  • merať kvalitu práce a spravodlivo odmeňovať ľudí
  • zabezpečiť kvalifikačný rast pracovníkov

- Pokračovatelia Druckera:

Chandler, Laurence

Presadzovali 3 zásady v riadení:

  • orientáciu na krátkodobé ciele, teda dôsledne plniť denné plány
  • za brzdu riadenia považujú sústredenie sa na odstraňovanie denných operatívnych problémov a povrchné rozhodovanie
  • ďalšou brzdou riadenia je snaha o rýchly zisk.

 

Japonský manažment

- hl. predstaviteľ: Chung (čang)

- uprednostňuje spolurozhodovanie v podniku .Tvrdí, že vedúci má osobnou autoritou získať ľudí pre plnenie úloh.

Pri japonskom manažmente podnikov sa najčastejšie uvádzajú 3 základné tradičné znaky. Týkajú sa:

  • celoživotného zamestnania
  • odmeňovania
  • postavenia odborov.

 

Celoživotné zamestnanie

- tento znak jap. firiem znamená celoživotný pracovný pomer pracovníka v priebehu produktívneho veku u jedného zamestnávateľa. Čím väčšie sú firmy tým viac ho uplatňujú. Po 2. SV sa opäť zaviedlo celoživotné zamestnanie. Pohyb osôb medzi firmami v Japonsku je omnoho obmedzenejší ako na západe. Je zriedkavé aby na vedúce miesto vo firme nastúpil niekto z inej firmy.

 

Odmeňovanie a služobný postup

- podľa jap. tradície odmeňovanie vo firmách bezprostredne súvisí s vekom pracovníka. Základom odmeňovania v jap. firmách je vekový princíp, čiže systém seniority v odmeňovaní. Podľa neho je rozhodujúcim kritériom výšky zárobku pracovníka služobný vek, t.j. dĺžka jeho prace v podniku. Mzda rastie automaticky s dĺžkou pracovného pomeru. Súčasný spôsob odmeňovania je čiastočne modifikovaný. Odmeňovanie podľa výkonov nie je zlúčiteľné so systémom celoživ. zamestnania.

Rozhodujúcim kritériom pre povýšenie a obsadzovanie vedúcich funkcií nie sú výkony, ale vek pracovníka. Pri obsadzovaní sa berú do úvahy aj schopnosti pracovníka.

 

Postavenie odborov

- odbory nie sú organizované na horizontálnom princípe t.j. za celé priemyselné odvetvie ale na vertikálnom princípe. To znamená, že sú organizované na fir. báze a zahŕňajú všetkých zamestnancov bez ohľadu na profesiu.

 

Európsky manažment

- hl. predstaviteľ je Kurt Nágel. Jeho dielo je 6 KĽÚČOV K ÚSPEŠNOSTI PODNIKU:

Stratégia podniku

Štýl riadenia – autoritatívny, demokratický, liberálny

Ľudské zdroje – akým spôsobom vybrať vhodných zamestnancov a zabezpečenie ich špecializácie a ďalšieho rozvoja profesie

Informačné systémy – účtovníctvo, ekonomika práce, plánovanie

Orientácia na zákazníka – vyrábať to čo si trh žiada

Organizácia riadenia – výber organizačnej štruktúry: stromová, líniová...

 

Druhy rozhodovacích procesov

- Rozhodovanie je činnosť, ktorá odhaľuje a analyzuje problém, stanovuje možné varianty riešenia a podľa zvolených kritérií vyberá najvhodnejší spôsob riešenia problému.

- Rozhodovací proces:

  • Exituje možnosť výberu, t.j. máme možnosť vybrať si z niekoľkých variantov
  • Výber je cieľavedomý, t. z. že sa zameriava na jeden alebo niekoľko cieľov
  • Výber riešenia je sa robí podľa určitých kritérií čomu zodpovedá aj výber prostriedkov na dosiahnutie cieľov

- Druhy rozhodovacích procesov:

  • v podmienkach istoty
  •                           rizika
  •                           neurčitosti

 

V podmienkach istoty

- ten kto rozhoduje pozná všetky 3 dôležité podmienky rozhodovania:

Alternatívy riešenia – možnosti, ktoré môžu nastať a z nich vyberá najvhodnejšiu

Možné stavy okolia – stavy, ktoré môžu nastať a ovplyvniť výber riešenia

Účinky jednotlivých alternatív pri rôznych stavoch okolia

 

V podmienkach rizika

- uskutočňuje sa vtedy keď poznáme možné alternatívy, ich možné účinky ale nevieme aký stav okolia skutočne nastane. Rozhodujeme sa vtedy na základe pravdepodobnosti výskytu každého z možných stavov okolia.

V podmienkach rizika sa rozhodujú manažéri napr. manažér zostavuje plán na nasledujúce plánovacie obdobie.

 

V podmienkach neurčitosti

- kto rozhoduje nemá k dispozícii žiadne informácie a vtedy sa rozhodujme, že buď stanovíme nejakú pravdepodobnosť sami subjektívnym spôsobom alebo pravdepodobnosti určia experti na základe odborného posudku a ďalej sa postupuje v rozhodovaní ako za podmienok rizika.

 

 

Pomôcka: Ak sa učíte zo zošita, hľadajte v zošite z IV. ročníka.